Krušný začiatok nového roka

Mal som plné tlapky práce a až teraz sa mi podarilo nájsť si trochu času, aby som doplnil svoj denníček. Von chodievam pravidelne a sneh poznám, ale tentoraz ma veru prekvapil. Spím si pod kríkmi, spokojne odfukujem, a naraz ... ťuk, ťuk a ešte ťuk do ňufáka ... keď som dvihol očičká zistil som, že už ešte chvíľu a som veru slušne obsnežený - tak som o dušu pratal domov. Tak som doma poreferoval o snežení - Leonka sa veru čudovala, ona to ešte nepozná, no tak som jej to teda vysvetlil, mačici jednej. Teda, stále je menšia ako ja, taká mrňavá, ale rýchla až no. A najradšej leží akurát tam, kde sa to páči mne. Tak si to potom vždy ideme vytlapkovať, že kto tam bude ležať, a to sa zasa nepáči mamine od dvojnožcov. Tatík jej síce hovorí "nechaj tak, nech sa hrajú" - nemôžem než súhlasiť. No, je pravda, že minule sme pri hraní zvalcovali všetko, čo bolo na stole a pri počítači ... a to už zapenil aj tatík, chi chi... . Občas síce veľmi nechápem, načo majú dvojnožci (mamina a tatík) ešte aj Leonku ale asi je to dobre. Ja mám toľko práce, že im niekedy zabudnem pripomenúť granulky a Leonka im to v sobotu primňaukla a večer priniesli moje obľúbené Royalky a mäsové taštičky, mňamm. Takže mrňus je predsa len celkom fajn (a keď sme o seba opretí príjemne hreje).